Základná charakteristika s.r.o.

Základné charakteristiky s.r.o.:

  • s.r.o. je kapitálová obchodná spoločnosť, ktorá je podľa našej právnej úpravy právnickou osobou,

  • môže byť založená za účelom podnikania ako aj za iným účelom,

  • môže ju založiť aj 1 osoba (fyzická alebo právnická). Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom v max. 3 spoločnostiach. Spoločnosť s jediným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom / spoločníkom v inej spoločnosti

  • spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov (v prípade prekročenia by mala rozhodnúť o  svojej premene na a.s.),

  • spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom (majetková zodpovednosť),

  • spoločníci ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (obmedzené ručenie),

  • spoločníci majú vkladovú povinnosť (každý spoločník môže mať iba 1 vklad). Výška vkladov je stanovená vopred spoločenskou zmluvou (zakladateľskou listinou) v minimálnej výške 750,- €. Ak sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, musí spoločenská zmluva obsahovať určenie predmetu nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy (znaleckým posudkom), v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal.

  • spoločnosť povinne vytvára základné imanie aspoň v minimálnej výške 5000,- € z vkladov spoločníkov,

  • spoločník nie je ex lege štatutárny orgán,

  • orgány sa tvoria obligatórne (valné zhromaždenie, konateľ resp. konatelia),

  • spoločnosť povinne vytvára rezervný fond,

  • obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie spoločnosť s ručením obmedzeným alebo skratku spol. s r.o., resp. s.r.o.

  • najvyužívanejšia právna forma obchodnej spoločnosti, ktorá je vhodná na drobné a stredné podnikanie.

Orgány s.r.o. 

  1. valné zhromaždenie (VZ) ako najvyšší orgán,

  2. konatelia ako štatutárny orgán,

  3. dozorná rada (tvorí sa fakultatívne) ako kontrolný orgán.

    1. Založenie s.r.o.

S.r.o. môže byť založená za účelom podnikania, ale aj za iným účelom. Spoločnosť sa zakladá zakladateľským dokumentom, pre ktorý zákon stanovuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti. Zakladateľským dokumentom je:

  1. spoločenská zmluva – ak spoločnosť zakladajú aspoň 2 zakladatelia (max. 50).
  2. zakladateľská listina – ak spoločnosť zakladá 1 osoba (FO alebo PO).

 

2. Vznik s.r.o.

S.r.o. vzniká zápisom do obchodného registra, ktorý má konštitutívny účinok.  Zápisom do obchodného registra obchodná spoločnosť vzniká ako právnická osoba, je spôsobilá na práva a povinnosti, má spôsobilosť na práve úkony a stáva sa samostatným subjektom práv a povinností.

Podmienkou pre zápis s.r.o. do obchodného registra je:

  1. pri jedinom spoločníkovi splatenie základného imania v plnej výške,
  2. pri viacerých zakladateľoch splatenie najmenej 30 % z hodnoty peňažných vkladov, pričom celková hodnota splatených peňažných a odovzdaných nepeňažných vkladov musí byť pred zápisom do OR minimálne polovica z ustanovenej minimálne výšky základného imania.

 

Návrh na zápis spoločnosti do OR podávajú a podpisujú všetci konatelia (podpisy sa úradne osvedčujú).  K návrhu na zápis do OR sa prikladá:

  • spoločenská zmluva (zakladateľská listina),
  • stanovy (ak boli prijaté),
  • vyhlásenie správcu vkladov,
  • vyhlásenie zakladateľa o tom, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako 2 spoločnostiach (v prípade jediného zakladateľa)
  • oprávnenie na podnikanie, ktoré sa navrhuje zapísať ako predmet podnikania,
  • znalecký posudok ohľadom nepeňažných vkladov,

Na konanie vo veci zápisu spoločnosti je príslušný registrový súd podľa sídla spoločnosti. Ak sú splnené stanovené podmienky, súd vykoná zápis do 2 pracovných dní od doručenia návrhu na zápis. Po zápise spoločnosti do OR je možné napadnúť postup, ktorý sa týka založenia spoločnosti len tzv. neplatnosťou spoločnosti.

3. Obmedzenia pri zakladaní spoločnosti

Obmedzenia prijaté v súlade so smernicou EÚ (zákaz reťazenia jednoosobových spoločností - § 105a):

  • s.r.o. ktorá má jediného spoločníka, nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom v inej s.r.o.;
  • fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v 3 spoločnostiach s ručením obmedzeným;
  • ak na spoločnosť, ktorá má jediného spoločníka, bol vyhlásený konkurz, môže táto osoba založiť ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí jedného roku od vyporiadania záväzkov;
  • ak k úpadku alebo k predlženiu, ktoré je dôvodom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, došlo úmyselným konaním preukázaným právoplatným rozhodnutím súdu, ten, kto úmyselné konanie spôsobil, môže založiť ďalšiu spoločnosť najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyporiadania záväzkov zaniknutej spoločnosti.

4.Práva spoločníkov

majetkové:

  1. právo na podiel zo zisku – spoločníci majú právo na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom.

Spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady (splatený vklad sa stáva majetkom spoločnosti), nesmie vyplácať úroky za vložené vklady ani preddavky na podiely zo zisku. Nemôžu žiadať ani vrátenie vkladu pri zániku spoločnosti, pokiaľ sa nevydáva ako podiel likvidačného zostatku. Ak by bol podiel na zisku vyplatený v rozpore so zákonom, sú spoločníci povinný tento podiel vrátiť spoločnosti, za čo ručia konatelia, kt. vyslovili súhlas s týmto vyplatením.

  1. právo na vyrovnací podiel,
  2. právo na podiel na likvidačnom zostatku

 

nemajetkové:

  1. právo zúčastňovať sa na valnom zhromaždení – tu spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti;
  2. právo byť volený do orgánov spoločnosti,
  3. právo na informácie – každý zo spoločníkov má právo nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti a požadovať od konateľov informácie o všetkých záležitostiach spoločnosti;
  4. právo na prevod obchodného podielu – so súhlasom VZ na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak alebo na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa.

 

​​​​​​​4.1. Povinnosti spoločníkov

  1. povinnosť spoločníka splatiť vklad – vo výške, ku ktorej sa zaviazal pri prevzatí záväzku na vklad, a to pri:
  • založení spoločnosti
  • pri pristúpení do spoločnosti
  • zvyšovaní základného imania.

​​​​​​​Spoločník je povinný splatiť vklad najneskôr do 5 rokov od vzniku spoločnosti, od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad, ak v spoločenskej zmluve nie je určená kratšia lehota. Táto lehota plynie len vtedy, ak spoločnosť zakladá viac spoločníkov. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Pri nesplnení tejto povinnosti je spoločník v omeškaní a je povinný platiť úroky z omeškania vo výške 20 % z nesplatenej sumy, pokiaľ spoločenská zmluva neustanovuje inak. Zákonným dôsledkom nesplnenia vkladovej povinnosti je tzv. kadučné konanie (vylúčenie spoločníka zo spoločnosti rozhodnutím VZ). Spoločnosť môže pod hrozbou vylúčenia vyzvať spoločníka, ktorý je v omeškaní, aby vklad splatil v dodatočnej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 3 mesiace. Spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže VZ (obvykle na návrh konateľov) zo spoločnosti vylúčiť (je to jediný prípad, kedy môže vylúčiť spoločníka VZ, inak len súd). Vylúčený spoločník má nárok na vyrovnací podiel (vklad sa nevracia). Obchodný podiel vylúčeného spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo 3. osobu. O prevode rozhoduje VZ. V prípade, že sa obchodný podiel vylúčeného spoločníka neprevedie do 6 mesiacov odo dňa, kedy bol vylúčený, musí VZ rozhodnúť o znížení ZI o vklad vylúčeného spoločníka, inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu (spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely, ak ObZ neustanovuje inak).

  1. príplatková povinnosť – straty spoločnosti sa kryjú z rezervného fondu. Spoločníci sa môžu dohodnúť v spoločenskej zmluve na tom, že sa budú podieľať na úhrade strát spoločnosti a to tým spôsobom, že zveria VZ právomoc rozhodovať o úhrade strát spoločnosti príplatkovou povinnosťou spoločníkov. VZ môže rozhodnúť a zaviazať spoločníkov prispieť na úhradu straty spoločnosti maximálne do výšky 1/2 základného imania. Spoločníci sú potom povinní podieľať sa na tejto sume podľa výšky svojich vkladov. Spoločníkovi, ktorý zaplatí stanovenú sumu na úhradu straty sa nezvyšuje jeho vklad o zaplatenú sumu a tým sa nemení ani výška jeho obchodného podielu. Ak neplnia, je možné spustiť kadučné konanie. Príplatková povinnosť vzniká všetkým spoločníkom súčasne.

 

  1. povinnosť vytvoriť rezervný fond – ak sa nevytvorí pri vzniku s.r.o., je spoločnosť povinná ho vytvoriť vo výške najmenej 5% z čistého zisku vykázaného v ročnej účtovnej závierke, nie však viac ako 10 % základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vykázaného v ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10% základného imania.

  1. povinnosť ručiť za záväzky spoločnosti

 

​​​​​​​4.1. Právna podstata obmedzeného ručenia spoločníka

S.r.o. zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom (pri vyhlásení konkurzu je postihnuteľný celý majetok spoločnosti, nielen jej základné imanie). Spoločníci ručia (nezodpovedajú) za záväzky spoločnosti do výšky nesplateného vkladu zapísaného do obchodného registra (právne relevantná je suma zapísaná a nie skutočne splatená). Ak valné zhromaždenie rozhodlo aj o príplatkovej povinnosti spoločníkov, tak ručia aj týmto plnením. Ručenie trvá, kým je tento stav zapísaný v obchodnom registri.

Ručenie spoločníkov znamená, že veriteľ spoločnosti je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že spoločnosť ako dlžník, nesplnila svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ju veriteľ písomne vyzval. Výzva nie je potrebná:

  • ak ju veriteľ nemôže uskutočniť,
  • ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľajú na ZI spoločnosti.

Ručenie nových spoločníkov – noví spoločníci sa zapisujú do zoznamu spoločníkov, ktorý vedie spoločnosť. Vo vzťahu k 3. osobám je dôležitý deň zápisu zmeny do obchodného registra (dovtedy ručí za záväzky dovtedajší spoločník).

​​​​​​​4.2. Zánik účasti spoločníka v spoločnosti

Účasť spoločníka v spoločnosti zaniká:

  1. rozhodnutím súdu:
  • zrušenie účasti spoločníka – spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť jednostranným právnym úkonom. Môže sa však domáhať, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ak súd návrhu vyhovie a zruší účasť spoločníkovi, určí ku ktorému dňu zrušuje jeho účasť. Inak zaniká ku dňu právoplatnosti rozhodnutia (má konštitutívny účinok). Ku dňu zániku účasti vzniká spoločníkovi právo na vyrovnací podiel;
  • vylúčenie spoločníka – spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň 50 % základného imania. Všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne a ak chýba čo len jedna z nich, súd návrh zamietne;
  1. vyhlásením konkurzu na majetok spoločníka alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku;
  2. exekúciou na obchodný podiel – len vtedy ak obchodný podiel nie je možné podľa spoločenskej zmluvy previesť alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia;
  3. vylúčením spoločníka spoločnosťou – kadučným konaním (na základe rozhodnutia valného zhromaždenia) ak je v omeškaní so splatením vkladu alebo ak je v omeškaní so splatením príspevku na úhradu strát;
  4. smrťou spoločníka,
  5. zánikom PO,

 

5. Valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným (VZ)

Je najvyšším orgánom spoločnosti, pozostáva zo všetkých spoločníkov ex lege. Spoločník sa zúčastňuje na rokovaní VZ osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného splnomocnenia (nemôže ním byť konateľ alebo člen dozornej rady). Spoločenská zmluva nemôže toto právo spoločníka vylúčiť. Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na VZ, a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.​​​​​​​

5.1. Pôsobnosť VZ

Právomoci VZ sú taxatívne vymenované a spoločenská zmluva nemôže tieto právomoci obmedziť. Do jeho pôsobnosti patrí::

  1. schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom,
  2. schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát,
  3. schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak,
  4. rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy, ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia,
  5. rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade,
  6. vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
  7. vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady,
  8. vylúčenie spoločníka (kadučným konaním) alebo podanie návrhu na jeho vylúčenie na súd
  9. rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,
  10. rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku,
  11. pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak, rozhoduje valné zhromaždenie aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu,
  12. ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, osobitný zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.

 

​​​​​​​5.2. Druhy VZ

  • riadne – schádza sa v lehotách určených spoločenskou zmluvou alebo stanovami, najmenej  však raz za rok,
  • mimoriadne – schádza sa mimo termínov určených spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

 

​​​​​​​5.3. Zvolávanie VZ

VZ nie je akékoľvek stretnutie spoločníkov, ale zasadanie najvyššieho orgánu s.r.o., ktoré musí byť riadne zvolané oprávnenými osobami. Keby sa spoločníci dobrovoľne zišli, nepôjde o VZ de iure. VZ sú oprávnení zvolať:

  1. konatelia – zvolávajú riadne a mimoriadne VZ (na žiadosť minoritných spoločníkov. Žiadosť musí byť písomná a musí byť doručená konateľom spoločnosti. Konatelia sú povinní na základe takejto žiadosti zvolať VZ tak, aby sa konalo v lehote do 1 mesiaca od doručenia žiadosti).
  2. dozorná rada – zvoláva mimoriadne VZ, ak si to vyžaduje záujem spoločnosti,
  3. minoritný spoločník – ktorý má podiel na základnom imaní aspoň 10 % môže zvolať mimoriadne VZ. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami.

​​​​​​​​​​​​​​VZ musí byť zvolané konateľmi minimálne raz za rok. Zo zákona sa VZ musí povinne uskutočniť do 6 mesiacov odo dňa predloženia návrhu na schválenie účtovnej závierky.Povinne sa zvoláva v sídle spoločnosti. Termín a program VZ treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom konania. Táto lehota môže byť spoločenskou zmluvou predĺžená.  VZ sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. VZ zvolí svojho predsedu a zapisovateľa. Do zvolenia predsedu VZ vedie konateľ alebo iná osoba ním poverená, ak tieto osoby nie sú prítomné, môže VZ do zvolenia predsedu viesť ktorýkoľvek zo spoločníkov spoločnosti. Spoločník sa zúčastňuje na rokovaní VZ osobne, alebo ho môže zastupovať zástupca, ktorý sa musí preukázať písomnou plnou mocou.

Zákon umožňuje prijímať spoločníkom rozhodnutia mimo VZ bez toho, aby bolo zvolané a aby sa konalo  (tzv. rozhodovanie per rollam) => postup pri rozhodovaní je taký, že oprávnená osoba (konateľ, spoločník, minoritný spoločník, dozorná rada) zasiela všetkým spoločníkom návrh uznesenia, ktoré chce aby bolo prijaté a súčasne im určí lehotu, v ktorej majú zasielať vyjadrenia k návrhu uznesenia. Ak sa spoločník nevyjadrí v navrhovanej lehote, platí, že nesúhlasí. Konatelia sú povinní spočítať hlasy a výsledky oznámiť každému spoločníkovi. Na prijatie uznesenia je potrebná väčšina hlasov spoločníkov (1/2 alebo 2/3). Väčšina sa počíta vždy z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom. Uznesenie je prijaté momentom, keď dôjde posledný hlas, ktorý je potrebný na dosiahnutie príslušnej väčšiny.

​​​​​​​5.4. Spôsob hlasovania VZ

VZ rozhoduje uznesením. VZ je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň 1/2 všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov. Spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak VZ rozhoduje o jeho:

  • nepeňažnom vklade,
  • vylúčení alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti.

 

Pri posudzovaní spôsobilosti VZ uznášať sa a pri hlasovaní na VZ sa neprihliada na hlasy, ktoré spoločník nemôže vykonávať. To platí primerane aj na prijímanie rozhodnutí spoločníkov mimo VZ (per rollam). VZ rozhoduje:

  1. jednoduchou (nadpolovičnou) väčšinou hlasov prítomných spoločníkov
  2. dvojtretinovou (kvalifikovanou) väčšinou hlasov všetkých spoločníkov – ak rozhoduje o otázkach, ktoré sa týkajú zásadným spôsobom buď spoločnosti alebo aj 3. osôb. Vyžaduje sa pri: 
  • schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom,
  • schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak,
  • rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy, ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia,
  • rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade
  • rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,

 

O rokovaní sa vyhotoví zápisnica, ktorá obsahuje: obchodné meno a sídlo spoločnosti, miesto a čas konania VZ, meno predsedu VZ a zapisovateľa, opis prerokovania jednotlivých bodov programu VZ, rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania. Zápisnicu o valnom zhromaždení podpisuje predseda a zapisovateľ. K zápisnici sa priložia návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie a listina prítomných spoločníkov. Pri 1-osobovej spoločnosti => zákon priznáva jedinému spoločníkovi právo vykonávať pôsobnosť VZ. Jeho rozhodovanie urobené pri výkone pôsobnosti VZ musí mať písomnú formu a musí ho podpísať. Je tu teda vylúčené schádzanie VZ, ktoré nahrádza písomné vyhlásenie spoločníka. Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom musia mať písomnú formu (ak súčasne koná v mene spoločnosti).

​​​​​​​​​​​​​​6. Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným

Je štatutárnym orgánom s.r.o., ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene (zastupuje spoločnosť navonok voči 3. osobám). Štatutárny orgán SRO môže byť:

  • individuálny – 1 konateľ,
  • kolektívny – viac konateľov (môže byť ich aj viac ako 50, pretože nimi môžu byť aj nečlenovia); v tomto prípade je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. V SZ sa spoločníci môžu dohodnúť, že v určitých veciach musia konatelia konať spoločne. Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, nemôže ním byť člen DR, ani zahraničná osoba bez povolenia na pobyt v SR. Prvých konateľov spoločnosti určuje spoločenská zmluva, ďalších menuje z radov spoločníkov alebo iných FO VZ. Osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti a spôsob, akým konajú sa zapisuje do OR. Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné (je účinné len dovnútra voči spoločnosti a spoločníkom). Právne úkony konateľa zaväzujú spoločnosť, aj keď sú nad rozsah jeho právomocí, ktoré vyplývajú z obmedzenia vykonaného spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutia VZ. Rovnako je právne irelevantné, že toto obmedzenie bolo zapísané do OR a zverejnené. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa primárne spravuje zmluvou o výkone funkcie (musí byť schválená VZ a musí mať písomnú formu). Ak ju spoločnosť neuzatvorí, potom sa bude tento vzťah spravovať ustanoveniami o mandátnej zmluve (nevyžaduje písomnú formu, bude tu určitá povinná odplata). Funkcia konateľa zaniká: odvolaním, vzdaním sa funkcie, smrťou konateľa.

​​​​​​​6.1. Povinnosti konateľov

  1. povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov:
  • povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie 3. osobám by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu, ohroziť jej záujmy alebo záujmy spoločníkov,
  • povinnosť neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy niektorých spoločníkov alebo záujmy 3. osôb pred záujmami spoločnosti,

 

  1. povinnosť nahradiť škodu – konatelia, ktorí spôsobili škodu porušením svojich povinností pri výkone svojej funkcie, sú povinní uhradiť škodu spoločne a nerozdielne (ak poskytli plnenie spoločníkom alebo nadobudli majetok v rozpore so zákonom). Konatelia nezodpovedajú za škodu (liberačné dôvody), ak:
  • preukážu (prezumpcia viny, dôkazné bremeno nesie konateľ), že postupovali pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konali v súlade so záujmami spoločnosti.
  • vykonávali (realizovali) uznesenie VZ, okrem prípadu, že by uznesenie VZ bolo v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

Platí, že zodpovednosť konateľa nemôže byť obmedzená ani vylúčená dohodami medzi spoločnosťou a konateľom. Spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa

  1. povinnosť dodržiavať zákaz konkurencie – konateľ nemôže:
  • vo vlastnom mene alebo na vlastný účet robiť obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,
  • sprostredkúvať obchody spoločnosti pre iné osoby,
  • zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením (spoločník VOS, komplementár),
  • vykonávať funkciu ŠO alebo jeho člena alebo člena iného orgánu v spoločnosti s podobným predmetom podnikania.
  1. povinnosť zabezpečiť riadne vedenie evidencii a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti,
  1. povinnosť predkladať VZ na schválenie riadnu a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát.

 

7. Dozorná rada spoločnosti s ručením obmedzeným (DR)

DR je fakultatívnym orgánom spoločnosti a zriaďuje sa len vtedy, ak sa spoločníci na tom dohodnú v spoločenskej zmluve. Členom nemôže byť konateľ. Prví členovia DR sú určení v spoločenskej zmluve, ak sa DR zriaďuje pri vzniku spoločnosti. Po vzniku spoločnosti členov DR volí a odvoláva VZ. Členovia DR môžu byť VZ odvolaní bez uvedenia dôvodov. DR musí mať minimálne 3 členov, platí pre nich zákaz konkurencie. Má predovšetkým kontrolnú funkciu. Členovia DR sa zúčastňujú na valnom zhromaždení (musí sa im udeliť slovo, kedykoľvek o to požiadajú.). DR môže zvolať VZ, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti. DR najmä:

  • dohliada na činnosť konateľov,
  • nahliada do obchodných a účtovných kníh,
  • preskúmava riadnu, mimoriadnu, konsolidovanú, prípadne predbežnú účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie VZ,
  • podáva správy VZ